SNO
Pod vplyvom osvietenstva sa aj v Rakúskej monarchii vytvorili predpoklady pre premenu slovenského etnika na moderný národ. Národné obrodenie je procesom, v ktorom si národy začínajú uvedomovať, že sú národmi. Národ je možné def. Ako skupinu ľudí, žijúcu na spoločnom území, so spoločným jazykom, kultúrou a históriou. Slovenský národ sa začal uvedomovať až v roku 1786, kedy Jozef II. Vydal dvorský dekrét, aby veľmi nerozčúlil národy so zavádzaním nemčiny a tam ich nabádal k pestovaniu domácich jazykov. Samotné SNO má tri etapy:
1. 1780 – 1820 – tu dominujú kultúrne otázky – hlavne spis. Jazyk – katolíci potreba vytvoriť vlastný jazyk, evanielici prijať nám blízku čestinu
2. 1820 – 1835 – trvá zápas o spisovný jazyk a kultúrne otázky , ale objavuje sa aj myšlienka slovanskej vzájomnosti. Tá vznikla lebo slováci si uvedomili, že sú malý národ a tak sa v boji o národnú identitu musia spojiť s inými slovanmi, pretože aj tie majú podobný osud, naši vzdelanci si uvedomili že máme málo vodcov, sú roztrieštení a nemajú kontakt s prostým ľudom a verili vojenskej sile Ruska. Vďaka tejto myšlienke sa medzi slovákmi prehĺbilo poznanie národnej minulosti a kontakt s inými národmi. Čo sa pokladá za jej negatívum je oslabenie viery vo vlastné sily.
3. 1835 – 1848 Je spojená s činnosťou štúrovskej generácie a okrem jazykových a kultúrnych otázok sa tu objavujú aj politické a spoločenské otázky.
Hlavným nedostatkom SNO bola absencia skupiny ľudí, ktorá by tento proces riadila. U maďarov to bola ekonomicky silná šľachta u čechov rodiaca sa buržoázia. Slováci burž nemali a šľachta bola pomaďarčená. Hegemónom boli málopočetní a názorovo nejednotní učitelia a kňazi.
V roku 1786 vytvorili katolíci na generálnom seminári v Bratislave spoločnosť pre pestovanie slovenskej reči a vedúcim sa stal M. Kratochvíl. V otázke spis. Jazyka sa v roku 1787 angažoval Bernolák a v jedo západoslovenčine vyšli diela: jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách. Slovenská gramatika, Etimológia slovanských slov. V roku 1792 vznikla v Trnave spoločnosť slovenské učené tovarišstvo, ktoré popularizovalo daný jazyk písaním diel v ňom. Najaktívnejší členovia J. Fándly a Jozef. Ignác Bajza. Evanielici v roku 1793 pod vedením Juraja Ribay chceli vytvoriť Československý inštitút na popularizáciu češtiny u Slovákov. To sa podarilo až v roku 1803 kedy na evanielickom lýceu v Bratislave vytvorili Katedru reči a literatúry česko – slovenskej kde sa vedúcim stal Juraj Palkovič a ten vydával vlastné noviny- Týdenník. Okrem toho vychádzali prešpurské noviny a staré noviny literního umění.
slovencina