pancikova homonimia slovincina- slovencina.pdf

MartaPan~íková

UDK811.163.6'374:811.162.4'374

Bratislava

NEKOL'KO PRÍKLADOV MEDZIJAZYKOVEJ HOMONYMIE –

SLOVIN^INA, SLOVEN^INA

Avtorica se v referatu ukvarja s primerjavo slovenske in slova{ke leksike, ki lahko povzro~i

te`ave pri sporazumevanju. Gre za besede, ki se ujemajo bodisi izrazno, besedotvorno ali

semanti~no. Najbolj zanimive in hkrati varljive so besede, ki izhajajo iz skupnega staroslovanskega

jezika, pa tudi {tevilne tuje besede, ki se razlikujejo po slovni~nem spolu oziroma imajo druga~ne

foneti~ne in fonolo{ke zna~ilnosti ali druga~no semantiko, v~asih pa je med njimi tudi slogovni

razlo~ek.

The paper compares the Slovene and Slovak vocabulary items which may hinder

communication. These lexical items reveal a similarity on either the formal, word-formational or

semanticlevel.Themostinterestinganddeceptivearetheexpressionsoriginatingfromthecommon

OldSlavoniclanguage,aswellasnumerouswordsofforeignorigindifferingingrammaticalgender,

phonetic or phonological characteristics, semantics or stylistics.

Témou nášho referátu je porovnanie takých slov, ktoré môu v dvoch blízkych

jazykoch spôsobi problémy.V slovanských jazykoch je ve¾a slov, ktoré majú

spoloèný základ a kedysi v minulosti mali aj rovnaký význam.Neskôr sa význa-

movo od seba vzdialili.Pre takéto lexikálne jednotky s odlišným významom a

rovnakou, resp.podobnou formou, máme pomenovanie medzijazykové homonymá

alebo zradné slová ,èi falošní priatelia (falsche Freude, faux amis, fa³szywi

przyjaciele).Neexistuje jednotné pomenovanie pre lexikálne jednotky tohto druhu.

V slovinèine je pre ne pomenovanie varljive besede alebo lani prijatelji , napr.: bra

(vzeti) – brati (èíta), oprava (poprava) – oprava (odev, zariadenie), otrok (rab) –

otrok (diea).

V geneticky blízkych jazykoch sú stálym zdrojom nedorozumení najmä

polysémické slová.Vo väèšine prípadov mnohovýznamové slovo v jednom jazyku

korešponduje iba s jedným významom mnohovýznamového slova v druhom

jazyku.

U zo samotného názvu zradné slová vyplýva, e najviac problémov spôsobujú

tým, ktorí sa daný jazyk uèia ako i tlmoèníkom a prekladate¾om.

OBDOBJA 20

495

Problematika zradných slov je v didaktickej a prekladate¾sko-tlmoèníckej praxi

známa u dávno, ale teoretické spracovanie tejto problematiky je príznaèné iba pre

ostatné desaroèia.Nebudeme tu uvádza všetky práce, ktoré sa v ostatnom období

ukázali, uviedli sme ich v iných publikovaných èlánkoch a konferenèných

referátoch.

Pri vyššie uvedených lexikálnych jednotkách môe ís o tri podkategórie

zradnosti:

a) zradnos významová (hrib – hríb),

b) zradnos významová a štýlová (banka, zastar., dnes bankovec – banka),

c) zradnos štýlová (slovinské hiša , neutr.– slovenské hya , arch., kni.).

Zdrojom medzijazykovej homonymie je sémantická diferenciácia spoloèného

slovného fondu, a to domáceho i prevzatého alebo náhodná zhoda slov a

v slovanských jazykoch aj slovotvorné prostriedky.

V našom referáte sme sa zamerali predovšetkým na prevzaté slová.Všímame si

zradnos, ktorá nastáva v morfologickej, ale najmä v lexikálnej rovine.

Preberanie slov je prirodzený proces vzájomných kontaktov medzi národmi.Ak

sa nenájdu domáce slová pre pomenovanie nových javov, predmetov a reálií, vtedy

jazyk siaha do slovnej zásoby iného jazyka.Aj keï mnohí lingvisti bojujú proti

prebratým slovám, je to jav, ktorému sa celkom nedá zabráni.Nejestvujú tzv.èisté

jazyky, ktoré by nemali aspoò jeden cudzí prvok.Ak sa zaène naduíva preberanie,

jazyky sa zaènú bráni tým, e zaènú by puristické.Prevzaté slová sa podriaïujú

preberajúcemu jazyku v rovine grafickej, fonologickej, morfologickej a séman-

tickej.Nie vdy sú vyuité všetky štyri jazykové roviny, napr.anglické slovo

weekend sa v slovinèine graficky prispôsobilo na vikend a v slovenèine je to víkend .

V niektorých prípadoch sa dané slovo vyskytuje v domácej i cudzej podobe,

prípadne sa k cudziemu slovotvornému základu pridala domáca prípona, napr.:

boutique – butik , design – dizajn , dubbing – dabovanie , toaster – hriankovaè ,

manaérstvo , surfova ; relija – rally , spray – sprej , toaster – krušni opekaè , vavèer

– voucher , beatniški , sprintati – naprintati .

Prevzaté slová sa zaraïujú do lexikálneho systému súèasnej spisovnej

slovinèiny i slovenèiny.Pri porovnávaní slovenèiny a po¾štiny sme dospeli

k záveru, e v po¾štine prevzaté slová väèšinou patria do neutrálnej lexiky, zatia¾ èo

v slovenèine sú èasto s kvalifikátorom zastar., kni., arch. alebo expr. Cudzie

pomenovania si vytvárajú rozvinuté slovné èe¾ade, ktoré sa vdy nezhodujú

v dvoch porovnávaných jazykoch.Pre ilustráciu uvediem nieko¾ko príkladov

s východiskom v slovinèine: diplomacíja – diplomacia , diplomát – diplomat ,

diplomátièen – diplomatický , diplomátiènost – diplomatickos , diplomátika – — ,

diplomatizírati – diplomatizova , diplomátka – diplomatka , diplomátski – — ,

diplomátstvo – — ; diréktor – direktor , hovor., direktorát – — , diréktorica –

direktorka , direktórij – — , diréktorski – direktorský , diréktorstvo – direktorstvo ;

496

OBDOBJA 20

kása , pog. – kasa , zastar.al.hovor., – – kasový , kasíranje – — , kasírati – — , kasírka

–— , — – kasièka , — – kasár .

Práve podriadenie sa prevzatého slova fonetickému, gramatickému a

ortografickému systému preberajúceho jazyka zapríèiòuje, e mnohé prevzaté slová

s rovnakým významom v obidvoch jazykoch majú rôzny rod alebo inú grafickú

podobu, napr.: avto ,m – auto ,s; banana , – banán ,m; baraka , – barák ,m;

center ,m – centrum ,s; evangelij ,m – evanjelium ,s; esej ,m – esej ,; folklora , –

folklór ,m; fronta , – front ,m; gimnazija , – gymnázium ,s; granata , – granát ,m;

karfiola , – karfiol ,m; kombinezon ,m – kombinéza ,; komét ,m – kométa ,;

muzej ,m – múzeum ,s.

V slovotvorbe sú tie rozdiely, aj keï obidva jazyky vyuívajú rovnaké

slovotvorné afixy, napríklad pri prevzatých pomenovaniach osôb obidva jazyky

èasto vyuívajú prevzatý sufix -ist – v slovinèine a -ista v slovenèine: aktivist –

aktivista , alpinist – alpinista , anarhist – anarchista , bandit – bandita , basist –

basista , biciklist – bicyklista , egoist – egoista , esejist – esejista , folklorist –

folklorista , motorist – motorista , ale kombajnar – kombajnista , aktualnost –

aktualita .

Niekedy sa vyskytujú príklady, keï jeden jazyk má prevzaté slovo a druhý si

vytvoril domáci ekvivalent.Pre ilustráciu uvádzam nieko¾ko príkladov, keï je

v slovinèine cudzie slovo a slovenèina má domáce: industríja – priemysel , violiníst

– huslista , garderóba – šatòa , temperatúra – teplota , a naopak: košárka – basketbal ,

slovnica – gramatika , nogomet – futbal , slíka – fotografia , vodnjak – fontána ,

stólnica – dóm , katedrála .

Pokia¾ ide o adjektíva s cudzím základom, vidíme, e rýchlejšie sa udomácòujú

v slovenèine.Adjektíva boli utvorené u na domácej pôde a rešpektovali sa

derivaèné pravidlá, napr.: barterový , sejfový , skríningový , masmediálny , dílerský ,

synergický .V slovinèine sa vyuíva viac nesklonná forma, napr.: judo turnir ,

kemping oprema , trening tekma .

Zaujímajú nás aj také prevzaté slová, ktoré sú v obidvoch jazykoch, ale neboli

prevzaté všetky významy.Pre ilustráciu uvedieme niektoré príklady z obidvoch

jazykov.Porovnávali sme Krátky slovník slovenského jazyka (1987) a Slovar

slovenskega knjinega jezika (1970–1991): fréza – v slovenèine sú zaznamenané 2

významy, v slovinèine je pre »stroj na úpravu pôdy« – tá istá lexéma, ale vo význane

»rotaèný obrábací stroj pouíva slovinèina lexému frezálnik ; kriminálka –

v slovenèine sú zaznamenané 2 významy, v slovinèine tie 2, ale druhý sa

významovo líši (uvádzam ho nišie); léga – aj iný význam; test – v slovenèine má

uvedený iba 1 význam a v slovinèine a 4; míting – miting – v slovenèine sú 2

významy a v slovinèine 3; promócia – promócija – v slovenskom slovníku ešte nie

je zaznamenaný nový význam »uvedenie«, hoci sa s ním v tlaèi u stretávame;

slovinský slovník ho u uvádza; prominent – iný význam; kriminálka , hovor. – 1.

kriminálna sluba, 2.kriminálny film, poviedka, kriminálka – 1.literarno delo, 2.

enska oblika od kriminalec; kriminál , hovor.väzenie, väznica, kriminál – expr.

OBDOBJA 20

497

dejavnost, ki zajema kazniva dejanja, 2.zastar.zapor, jeèa; kasár – kto vykráda

pokladnice, trezory ap., kasár navt.dvignjeni del zadnjega dela krme s prostori za

oficirje; kanónik – zdrob.od kanón, kanónik – duhovnik, ki ga imenuje škof za

svojega svetovalca.

O zradnos štýlovú ide napr.v prípadoch: g lazúra – obliti kolaè z glazúro,

v tomto význame má slovenèina kvalifikátor hovor.; fotélj – sedéti na/v fotélju –

fotel v slovenèine má kvalifikátor hovor., ako neutrálne slovo v tomto prípade

vystupuje slovo kreslo ; fláša , fláška , nije pog. – v slovenèine je to neutrálne slovo;

kólos , knji., ekspr. – v slovenèine je bez kvalifikátora.

Dôleitým èinite¾om pre vznik zradných slov je strata etymologického

povedomia, významový posun, rozširovanie alebo zuovanie významov a v prípade

preberania aj iné štylistické vyuitie.Zo synchrónneho h¾adiska povaujeme za

medzijazykové homonymá aj slová, ktoré sa líšia iba štylistickým zafarbením.Tieto

sú zvláš nebezpeèné pre zaèínajúcich prekladate¾ov a lexikografov dvojjazyèných

slovníkov.Pri ich nesprávnom pouití dochádza èasto k oslabeniu alebo zosilneniu

výrazovej stránky textu.Napríklad slovo hiša a chya – keï korešpondujúce

významy nemajú rovnaké štylistické kvalifikátory: hiša , neutrálne slovo, chya ,

archaické, kniné slovo.

Z h¾adiska lingvodidaktického treba prizna, e metodika praktického osvojo-

vania si medzijazykových homoným nie je v slovanských jazykoch dostatoène

rozpracovaná.Prvým predpokladom seriózneho konfrontaèného výskumu

slovensko-slovinskej medzijazykovej homonymie je vypracovanie slovníka

slovinsko-slovenských zradných slov alebo inak medzijazykových homoným.Nie

je to jednoduché z toho dôvodu, e vzájomná formálna zhoda a rozdielny obsah slov

sa v týchto slovníkoch ako zachytáva.U sú vypracované niektoré slovansko-

slovanské slovníky zradných slov.O spracovanie slovníka po¾sko-juno-

slovanských zradných slov sa zaslúil profesor Emil Tokarz.Je autorom troch

slovníkov medzijazykovej homonymity – po¾sko-bulharského, po¾sko-chorvát-

skeho a po¾sko-slovinského.Pred dvomi rokmi vyšiel ïalší slovník slovanskej

medzijazykovej homonymity ( Srpsko-bugarski reènik – tematski-homonimni ),

spolupracovali na òom dve autorky - bulharská srbistka a srbská bulharistka.

Uviedli sme iba niektoré prípady zradnosti v dvoch slovanských jazykoch,

týkajúce sa prevzatých slov.Vyššieuvedené prípady sú nebezpeèné práve tým, e

vyvolávajú zradný dojem, sú pouité v inom jazyku na nesprávnom mieste alebo

môe dôjs k úplnému významovému nedorozumeniu.Preto si ich treba všíma,

analyzova ich a snai sa predchádza nedorozumeniam.To je aj úspech zvládnu

cudzí jazyk èo najlepšie.

Literatúra

V.V.A KULENKO , 1969: O »lonych druzjach perevodèika«. Anglo-russkij i russko-anglijskij

slovar lonych druzej perevodèika .Moskva: Sovetskaja enciklopedija.371 – 384.

498

OBDOBJA 20

J. H LADKÝ , 1990: Zrádná slova v angliètinì .Praha: SPN.

M. K A^I] , 1995: Hrvatski i srpski . Zablude i krivotvorine .Zagreb.

M. K ARPACZEWA –C.S YMEONOWA –E.T OKARZ , 1994: Pu³apki leksykalne . S³ownik aprok-

symatów polsko-bu³garskich .Katowice: Œl¹sk.

D. K OLLÁR , 1982: Medzijazyková homonymia. Studia Academia Slovaca 11.Bratislava:

Filozofická fakulta.229 – 233.

E. L OTKO , 1987: Zrádná slova v polštinì a èeštinì .Olomouc: UP.

– – 1992: Zrádná slova v polštinì a èeštinì .Olomouc: Votobia.

V.I .M URAVJEV , 1969: Faux amis ili »lonyje druzja« perevodèika .Moskva.

M. P AN^ÍKOVÁ , 1993: Zradné slová v po¾štine a slovenèine .Bratislava: UK.

O. R ADINA , 1975: Zrádná slova ve francouzštinì .Praha.

M. S ZA£EK –J.N E^AS , 1993: Czesko-polska homonimia .Poznañ: Wydawnictwo Naukowe

UAM.

E. T OKARZ , 1998: Pu³apki leksykalne. S³ownik aproksymatów polsko-chorwackich .

Katowice: Œl¹sk.

– – 1999: Pu³apki leksykalne. S³ownik aproksymatów polsko-s³oweñskich .Katowice: Œl¹sk.

L. T RUP , 1981: Problematika »zradných slov« v slovenèine a v španielèine. Slovenská reè

46/4.212 – 221.

J. V L^EK , 1966: Úskalí ruské slovní zásoby. Slovník rusko-èeské homonymie a paronymie .

Praha.

Slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka , 1987.Bratislava: Veda.

Slovar slovenskega knjinega jezika I (1970), II (1975), III (1979), IV (1985), V (1991).

Ljubljana: Slovenska akademija znanosti in umetnosti.

V. S MOLEJ , 1976: Slovaško-slovenski slovar .Ljubljana: Dravna zaloba Slovenije.

–– 1983: Slovensko-slovaški slovar .Ljubljana: Dravna zaloba Slovenije.

Skratky

KSSJ – Krátky slovník slovenského jazyka

SSKJ – Slovar slovenskega knjinega jezika

NEKAJ PRIMEROV MEDJEZIKOVNE HOMONIMIJE – SLOVEN[^INA,

SLOVAN[^INA

P OVZETEK

Referat se ukvarja s primerjavo slovenske in slova{ke leksike, ki lahko povzro~i te`ave pri

sporazumevanju. Gre za besede, ki se ujemajo bodisi izrazno, besedotvorno ali semanti~no. Tak{ne

leksikalne enote z druga~nim pomenom in enako oziroma podobno izrazno podobo se imenujejo

medjezikovni homonimi ,vslova{~inizanjeobstajajoizrazi zradné slová ali falo{ní priatelia (falsche

Freunde, faux amis, fa³szywi przyjaciele).Enotno poimenovanje za leksikalne enote te vrste ne

obstaja.V sloven{~ini zanje najdemo izraze varljive besede ali la`ni prijatelji .

OBDOBJA 20

499

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: