Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy
Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava
Antológia
zo staršej slovenskej literatúry
© Zuzana Kákošová
2010
STREDOVEKÁ LITERATÚRA
9. – 15. storočie
STAROSLOVIENSKA PÍSOMNOSŤ V 9.-10. STOROČÍ
Konštantín Filozof (asi 827–869)
Pochádzal zo Solúna a bol mladším bratom Metoda. Po skončení dvorskej školy (univerzity) v Konštan-tínopole sa stal bibliotekárom a tajomníkom patriarchu Ignáca a neskôr aj profesorom na samotnej univerzite v Konštantínopole. Spolu s bratom absolvoval ešte pred príchodom na Veľkú Moravu niekoľko misií z povere-nia cisárskeho dvora. Najvýznamnejšia z nich smerovala ku Chazarom (Kozárom), obývajúcim územie severne od Kaukazu medzi Čiernym a Kaspickým morom. Počas tohto pobytu našli pozostatky sv. Klimenta, ktoré ne-skôr zohrali významnú úlohu pri prijatí misie v Ríme u pápeža (869). Konštantín o tejto udalosti napísal aj tri o-sobitné spisy, v ktorých opisuje nájdenie svätých ostatkov a oslavuje sv. Klimenta. Roku 863 prišiel na čele mi-sie na Veľkú Moravu, na ktorú sa Konštantín vopred dobre pripravil: pred odchodom zostavil slovanské písmo, hlaholiku a začal prekladať evanjeliár (výber z evanjelií) i niektoré bohoslužobné texty východnej liturgie. I keď na Veľkej Morave mohol nadviazať na predchádzajúce christianizačné misie (grécku, taliansku a bavorskú), predsa len nebolo ťažisko jeho činnosti len vzdelávacie, ale aj christianizačné a bohoslužobné (udomácňovanie bohoslužby v zrozumiteľnom jazyku, položenie základov pre vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie). Slo-vanské učilište, ktoré založili s bratom v sídle kniežaťa Rastislava, sa napriek krátkej existencii zaradilo medzi popredné európske strediská vzdelanosti. Po vyše trojročnom pôsobení (jeho životopisec uvádza 40 mesiacov) sa vybrali na cestu späť do Konštantínopolu, návrat však prekazila smrť cisára Michala III. Z Benátok, kde sa odo-hrala známa Konštantínova dišputa s trojjazyčníkmi, odišli na pozvanie pápeža Mikuláša do Ríma, kde ich však privítal už nový pápež Hadrián II. Tento schválil sloviensky jazyk ako liturgický, rovnocenný latinskému, gréc-kemu a hebrejskému. Konštantín v Ríme vstúpil do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril (Kyrilos) a 14. februára 869 zomrel.
Dielo Konštantína i v tej podobe, v ktorej sa zachovalo, predstavuje úctyhodný a pestrý súbor textov prekladových i pôvodných, predovšetkým teologickej, náboženskej a bohoslužobnej povahy. Mnohé z nich vy-pracoval spolu s bratom, o ďalších zasa nepanuje medzi odborníkmi zhoda, kto z nich bol prekladateľom, upra-vovateľom prípadne autorom. Ich tvorba sa zachovala v neskorších odpisoch, niečo nám zaznamenávajú ich ži-votopisci, i keď v preloženej a upravenej podobe. Ťažiskom tvorby najmä kvantitatívnym, sú preklady a prekla-dať začal Konštantín už pred príchodom na Veľkú Moravu. Pripravil preklad evanjeliára (výber z evanjelií), ku ktorému pripojil prozaický predhovor v gréčtine, známy aj pod dodatočným názvom Traktát o prekladaní (Va-šica, 1966; Pauliny, 1980; Šmatlák 1997). Celý Nový zákon (štyri evanjeliá najprv, neskôr aj Skutky apoštolské) preložili spolu s bratom po príchode na Veľkú Moravu. Predslov k prekladu Štyroch evanjelií predstavuje azda najznámejšie Konštantínovo dielo, báseň Proglas. Zo Starého zákona preložili Konštantín a Metod ako prvé žal-my, ktoré sa zachovali v hlaholskom Sinajskom žaltári (11. storočie). Z bohoslužobných textov Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu pripravil preklad východnej byzantskej liturgie, z ktorej sa zachovali len zlomky (Sinajské euchológium). Západná liturgia však bola na území Veľkej Moravy dostatočne udomácnená, preto sa ešte pred odchodom do Ríma rozhodol pre zmenu. Pri jej preklade vychádzal z gréckeho prekladu rím-skej omše sv. Gregora, z tzv. Petrovej liturgie, ktorá bola aj schválená pápežom Hadriánom II. (868) i pápežom Jánom VIII. (880). Zlomky z nej sa zachovali v Kyjevských listoch (38 omšových modlitieb, 9.-10. storočie) a vo Viedenských hlaholských listoch (zlomok misála-omšovej knihy, 11.-12. storočie).
Ďalšia dôležitá oblasť pre fungovanie cirkvi i štátu je oblasť práva a právnych predpisov. Konštantín a Metod preložili a upravili pre potreby veľkomoravskej spoločnosti príručky pre obe oblasti práva. Súdny zá-konník pre svetských ľudí alebo jednoducho Civilný zákonník je pravdepodobne Konštantínov preklad gréckeho byzantského zákonníka Eklogy, ktorý bol čiastočne prispôsobený západnému právu. Na preklade sa pravdepo-dobne zúčastnil aj Metod, o čom svedčia mnohé terminologické i obsahové súvislosti Civilného zákonníka a Me-todovej kázne Napomenutie k vladárom.
Ostatná Konštantínova pôvodná tvorba sa zachovala z veľkej časti sprostredkovane. Konštantínov živo-topisec (Kliment) možno v spolupráci s Metodom začlenil do svojho diela v upravenej, často i preloženej podobe mnohé Konštantínove práce, a tak nám ich aj zachoval. Je to Chválospev na sv. Gregora z Nazianzu (Život Kon-štantína, kap. III.), Dišputa o pravej viere so Židmi a Mohamedánmi (Život Konštantína, kap. IX., X. a XI.), Diš-puta s trojjazyčníkmi v Benátkach (Život Konštantína, kap. XVI.) a Modlitba pred smrťou (Život Konštantína, kap. XVIII.). Z troch spisov o nájdení ostatkov sv. Klimenta sa zachovala kompilácia známa pod názvom Cher-sonská legenda. Skladá sa z reči, ktorá bola prednesená hneď po nájdení svätých ostatkov (861) a z „historickej správy" napísanej neskôr. Je to však typická hagiografia s neistým historickým jadrom.
Najznámejšie Konštantínovo pôvodné dielo Proglas nie je len básnickým predhovorom k prekladu štvoroevajelia, s čím súvisí jeho traktátovo-výkladový charakter, ale je to báseň so všetkým, čo k tomu patrí, s obraznosťou, s relatívnym subjektívnym zaujatím, nielen objektívne argumentuje, ale veľmi subjektívne pre-sviedča adresáta, čo sa deje vyspelou veršovou formou a sugestívnymi výrazovými prostriedkami.
Proglas
Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
To v našom siedmom tisícročí stalo sa.
Bo slepým oni sľúbili, že uvidia,
a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú,
lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, Slovieni:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval,
dar Boží darom spravodlivej čiastky je,
dar dušiam vašim, čo sa nikdy neskazí,
dušiam tých ľudí, ktorí vďačne prijmú ho.
Matúš i Marek s ním a s Lukášom i Ján
národy všetky takto učia, hovoriac:
Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla,
by oko celý Boží svet v ňom uzrelo,
bo všetko nie je krásne ani zreteľné,
tak ani duša, žiadna duša bez písmen,
vedomia nemá o tom Božom zákone,
zákone knižnom, o zákone duchovnom,
zákone, cezeň Boží raj sa zjavuje.
Bo ktorý sluch, čo hrozný rachot hromový
neočuje, stáť bude v bázni pred Pánom?
Bo taký čuch, čo vôňu kvetu nevníma,
akože môže zázrak Boží pochopiť?
Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia,
človeka činia, akoby bol z kameňa.
A ešte väčšmi od človeka z kameňa
je mŕtva duša, každá duša bez písmen.
No že, my bratia, sme to všetko zvážili,
znamenitú vám radu teraz povieme,
ktorá vás všetkých, všetkých ľudí pozbaví
života zvieracieho, žitia smilného,
aby ste s mysľou, s nerozumným rozumom,
keď počujete Slovo v cudzom jazyku,
nečuli v ňom znieť iba zvon , zvon medený.
Bo svätý Pavol učiteľ nám hovorí,
keď najprv k Bohu svoju prosbu predniesol:
chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.
Pretože človek ten, čo nerozumie sám,
čo nedoloží podobenstva múdreho,
ako by mohol pravú reč nám povedať?
Pretože ako zhuba visí nad telom
všehubiaca a nad hnis väčšmi hnijúca,
keď telo nemá patričného pokrmu:
práve tak isto každá duša upadá
v žití, keď žije bez Božieho života,
keď nepočuje nikde Slova Božieho.
Iné však ešte podobenstvo premúdre
povedzme, ľudia, ľúbiaci sa vospolok,
túžiaci Božím rastom rásť už odteraz;
bo kto by túto prostú pravdu nevedel:
tak ako semä, ktoré padlo na nivu,
tak isto každé ľudské srdce na zemi
dážď Božích písmen potrebuje pre seba,
aby plod Boží vzrástol v ...
crazylady