koledy2002.rtf

(96 KB) Pobierz
HERODES - H, RADCA - R, 2x VELKNAZI – V, MUDRCI – M, traja králi – G, M,B, Mária, Jozef, Rozprávač, obyvatelia, Eva, Lívia,

 

HERODES - H, RADCA - R, 2x VELKNAZI – V,  MUDRCI – M,  traja králi – G, M,B, Mária, Jozef, Rozprávač, obyvatelia, Eva, Lívia, 3x chlapec, Tóno, Jaro, Bača, Stacho, Fedor, Kubo, 3x anjel, Martin, Juraj.

 

Mária: Ach ja už nevládzem! Jozef, pomôž mi!

Jozef: Neboj sa Mária, musíš vydržať! Veď Boh nie je starček, ktorý zabúda. On pamätá na prisľúbenia, ktoré dal svojmu ľudu. Keď teda chcel, aby sme sa vydali na túto cestu, určíte dá síl a pomoci, aby sme šťastne došli.

Rozprávač: Veď sa musí splniť proroctvo, ktoré dal prorokovi Micheášovi: A ty Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu, z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní vecnosti.

Jozef: Mária pozri, vidím Betlehem! Vydrž! Už to nie je ďaleko.

Mária: Ozaj, vidím domy! Dúfam, že nás niekde prijmú.

Jozef: Neboj sa určíte nás prijmú, veď Boh nás nikdy neopustí.

V Betleheme (meste): ( klope sa na dvere)

Jozef: Šalom, pokoj vám, dobrí ľudia! Prosíme vás, prijmite nás do vášho domu, lebo Mária moja manželka čaká dieťa a deň pôrodu je už blízko!

Obyvateľ: Aha! Galilejčania! A máte dosť peňazí na zaplatenie nocľahu?

Jozef: Nemáme, ale keď je Boh u vás prijmite nás!

Obyvateľ: Ba čoby! Choďte si hľadať iný príbytok, možno vás prijmú a teraz odíďte od nás!

Jozef: Pod, Mária, pôjdeme hľadať inde.

(zaklopali na druhý dom)

Šalom, dobrí ľudia, môžeme u vás prenocovať? Pozrite, Márii, mojej manželke prichádza čas pôrodu a nemáme kde hlavu skloniť.

Obyvateľ: My máme už obsadené, už tu niet miesta pre vás, skúste sa inde opýtať!

(Veľa obyvateľov odpovedá, ale nie naraz) : Ani u nás!

Mária: Jozef, kde sa podejeme? Kam pôjdeme?

Iný obyvateľ: Viem o jednom mieste, kde sa môžete zložiť. Na okraji mesta je jaskyňa a v nej maštaľ, kde pastieri prechovávajú svoje stáda ale teraz je prázdna. Tam choďte! Je tam len osol a vôl!

Jozef: Ďakujem ti, dobrý človek, nech ti Pán dobrom odplatí zato, že si nám poradil a ukázal cestu.

Mária: Bude to chudobné, ale ďakujem Bohu, že nás nenechal opustených.

Ďakujem Ti Bože za túto maštaľku!

A teraz poďme, Jozef rýchlo! Dieťa sa už pýta na svet

( Jozef a Mária príde do maštaľky, rozbalia si veci, čo mali v nejakej kapsičke pri sebe, a vložia bábiku do kolísky alebo do toho, čo bude pripravené. Poklonia sa mu a Mária sa s ňou mojká. Bábika predstavuje Ježiška, preto ju oblečte do plienok. Robia to počas rozprávania rozprávača.)

Rozprávač: Jozef s Máriou po dlhom a náročnom putovaní došli na miesto, kde mal uzrieť svetlo sveta Mesiáš a kráľ. A keď sa tam zdržiavali, nadišiel čas pôrodu. Bola tichá a jasná noc. Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach. Potom sa mu poklonili a Jozef nazval dieťa Ježiš, čo znamená Spasiteľ, ako mu to oznámil Pán.

Rozprávač: Herodes sa podvodom dostal na trón. Dal zavraždiť mnoho ľudí, aj sväté neviniatka. Kvôli moci dokázal zabíjať.

H: Radca, kde si!

R: Tu som, pane.

H: Kde si bol minulú noc, keď som na teba volal?

R: Bol som vo vedľajšej izbičke, ale nič som nepočul. Tvoj hlas je v poslednom čase akýsi slabý.

H: Môj hlas? Zapamätaj si, že môj hlas je najsilnejší v celej krajine!

R: Pane, nespal som, naozaj som nepočul tvoj hlas, ale túto noc som počúval niečo nezvyčajné.

H: A čo, ty rojko?

R: Spev anjelov.

H: Spev anjelov? Omŕzaš ma svojim táraním. A o čomže spievali títo anjeli?

R: O pokoji.

H: O pokoji? Tvoji anjeli spievali a klamstve! Veď život nie je pokoj, ale utrpenie. A čo sa ti zdalo, keď si počul, že spievajú?

R: To, čo som videl, bolo zaiste nejaké zvláštne znamenie z iného sveta. Videl som na nebi krásnu hviezdu. Ba zdalo sa mi, akoby tá hviezda sama spievala.

H: Ja som ju tiež videl.

R: Pane, tá hviezda bola úžasná. Žiarila a svojimi paprštekmi akoby vyludzovala lahodné tóny. Žiarila nad celým mestom. Dnes celý Jeruzalem rozpráva o tomto zázraku.

H: Všetci ju videli?

R: Nie, iba tí, čo bdeli ju mohli vidieť. Ale zvesť o tom sa rýchlo rozšírila.

H: Teda všetci už o tom vedia. No to je krásne. Som zvedavý, ako mi to vysvetlia veľkňazi. A kde sú tak dlho? Dal som si ich zavolať už dávno.

R: Pane, veľkňazi práve prichádzajú.

V1:Odpust, výsosť, že tak meškáme, ale mali sme súrnu prácu. Vieš...

H: Dal som si vás zavolať, pretože ma znepokojuje jedna vec.

V1:Áno, viem, hviezda na nebeskej oblohe.

H: Videli ste ju?

V1:Ja áno.

H: Vieš mi podať o nej nejaké vysvetlenie? V1:Ja nie, ale proroci. Hla, slovo Izaiáša, syna Ámosovho:" Ľud, ktorý chodil vo tme videl veľké svetlo. Nad obyvateľmi krajiny tône zaskvelo sa svetlo. Lebo chlapček narodil sa nám a syn nám je daný, a kniežatstvo je položené na jeho ramená a jeho meno bude Zázračný, Radca, Boh, Otec budúceho veku, knieža pokoja.

H: Veľkňaz, ty sa domnievaš, že tá hviezda minulej noci ohlasovala narodenie dieťaťa, ktoré istého dna nastúpi na tento izraelský trón a ten bedársky ľud ho zahrnie takou poctou a takou úctou, o akých sa doteraz vladárom ani nesnívalo?

V2:Tak vravia proroctvá. Minulej noci sa narodilo v Júdsku to predpovedané dieťa.

H: Ako to viete?

V1:Ked som videl hviezdu, rozposlal som svojich ľudí na všetky strany, aby zistili, čo sa vlastne stalo.

H: Ale veď v tomto meste sa narodilo zaiste viacej detí, alebo len toto jedno?

V2:Áno, ale predpovedané dieťa sa narodilo v Betleheme.

H: Prečo práve tam?

V2: A ty Betlehem, zem Júdska, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Júdska, lebo z teba vyjde vojvoda spravovať môj ľud Izraelský.

R: Počuješ, pane narodil sa náš kráľ!

H: Tvoj kráľ je tu, nevidíš? Kto môže byt väčší ako ja? Kto ma prevýši? Snáď to dieťa? To dieťa, čo sa kdesi narodilo má zaujať môj trón? Vraj hviezda! Výmysly! Výmysly hlupákov! Vraj anjeli! Kto to kedy počul! Anjeli by si robili starosti s nejakým dieťaťom. Smiešne. Všetko sú to výmysly! Výmysly! Počujete? Výmysly! Ja som kráľ! Nikto iný len ja, ja!

R: Pane, prichádzajú vzácni hostia. Sú celí zaprášení a unavení, ale oblečení sú kráľovsky. Zaiste sú to králi.

H: V tejto zemi bude pomaly viac kráľov, ako oviec. Zavolaj ich, nech si ich obzriem.

M: Pane, volám sa Melichar. Prichádzam z východu, kde naši učenci už dlhšie pozorujú oblohu.

B: Ja som Baltazár. Na oblohe je napísaná pravda, ktorú vie u nás čítať každý mudrc.

G: Ja som Gašpar. Na oblohe sme spozorovali novú hviezdu. Sledujeme ju a čím ďalej ideme, tým je hviezda jasnejšia. Hviezda šla pred nami a tu náhle zastala.

M: Potešili sme sa , pretože zaiste je to už ciel našej cesty. Takýto nebeský div ukazuje, že sa musel stať nejaký zázrak, ktorý tu na zemi ešte nebol.

B: Áno, podľa písiem prorokov sa mal narodiť v Betleheme nový kráľ židovský, a my sme sa mu prišli pokloniť.

H: Neďaleko odtiaľto leží Betlehem. Vyberte sa tam, možno tam je ciel vašej cesty. Pred pár dnami narodilo sa akési nezvyčajné dieťa v jaskyni. Dnes som chcel poslať svojich ľudí, aby mu v mojom mene odovzdali dary a vzdali hold. Ale vyčkám ešte na váš návrat a na vaše správy. Bude pre mňa veľkou cťou, ak mi čo najviac správ prinesiete o tomto dieťati.

B: Pane, budeme sa ponáhľať.

H: Zistite všetko, čo sa len dá. Už vás budem netrpezlivo čakať

****

1Anjel:Už mi je dlhá chvíľa takto čakať. " Ty si ešte veľmi malý anjelik, nemôžeš ísť s nami." Toto mi povedali, keď utekali cvičiť hlasy, spievať piesne, aby pri narodení Ježiškovom pekne spievali, ohlasovali ľuďom túto radostnú udalosť a spievali Bohu na slávu. Anjelik sa zahladí do diaľky, postupne prichádzajú ostatní anjeli.  Na zemi v Judei ako vidím veľký pohyb je, v Jeruzaleme krutý Herodes naďalej kraľuje. V celej krajine roztrúsený vojaci rímski, ktorí si podmanili a zotročili ľud izraelský,  vyplňujú rozkaz, ktorý cisár Augustus vydal, chcejúc mat počet ľudí presný, aby každý vo svojom rodisku sa zapísal.

2Anjel: Anjelik, anjelik, čo nové vidíš? Očakávaná udalosť sa stala? Narodil sa kráľ a vládca náš Ježiš?

1Anjel: Nie, to nie, len v Palestíne cesty sú preplnené, Mária s Jozefom doputovali do mesta Betlehema. Po ceste unavení odpočinok u ľudí pýtajú, no darmo klopú, prosia, ťažko nocľah zháňajú.

3Anjel: Aké zvláštne býva ľudské srdce klamom opantané. Pýcha do temnoty zrak jeho ponára. Kráľa chce vítať, chytro dvere otvára, príde človek - chudák klope, prosí - je zatvorené.

2Anjel: Pútnikov vidím! Našli, čo hľadali, Jozef pripravuje odpočinok v maštali. Oslíka priviaže, slamu a seno do jasiel dal, chudobný narodí sa Ježiš - neba i zeme Kráľ.

3Anjel: Tajomná noc už začína, Ježiško na svet príde! Poďme sa pripraviť, nech bedliacich nás nájde!

Všetci anjeli: Pastierom radostnú novinu povieme, a pri jasliach zaspievame! Poďme, poďme k Betlehemu, zaspievať Ježiškovi malému!

Stacho: Kde sa toľko bavíš, môj drahý Fedore,

dávno ta už hľadám tu po celom dvore,

I bača sa stará, či si pod skalami

nemusel zas brániť stádo pred vlkmi.

Fedor: Vy ste teda mali o mňa starosť mnohú,

a ja som pásol šťastne, chvála Pánu Bohu.

Nič sa mi nestalo, ba ovečky moje

porodili nám dnes jahniatka dvoje.

Jedno z nich je milé, oči má sta trnky,

vlnu kučeravú, nohy ako srnky.

Hneď som si umienil , že ho ku slávnosti

obetovať budem na oltár vďačnosti.

Že som tak neskoro vrátil sa do domu,

ty milý Stacho môj nečuduj sa tomu.

Bo, čo som dnes videl, viac vidieť nebudem,

Keď aj na tom svete sto rokov žiť budem.

Stacho: Rozprávaj Fedore, čo je to takého,

azda si ty videl draka nejakého?

Fedor: Ej, môj milý Stacho, to čo som dnes videl!

Nemalo to peria, ani žiadnych krídel.

Len si uši napni a daj dobrý pozor,

keď ja dorozprávam, potom až ty hovor.

Keď som si napojil stádo pri salaši,

chcel som ho aj napásť na tej dobrej paši.

Slniečko pálilo a ja už spotený,

sadol som do chládku pod javor zelený.

Tu čujem v doline veľmi silné hlasy.

Od strachu mi veru dupkom stáli vlasy.

Vybehnem na skalu hladím na vše strany,

a to išli samé ľudu karavány.

Keby si len vedel , koľko bolo toho,

hádam aj päť tisíc, nepoviem snáď mnoho.

Stacho: Nuž a nevieš bratku z ohľadu akého

prišli tí cudzinci do mesta našeho?

Hádam len neprišli , nech nás Pán Boh chráni,

aby násilnosťou lámali nám brány?!

Fedor: Ja som sa nepýtal, bo som nebol s nimi,

neboj sa však bratku, ich ciel bude iný.

Žiadnu zbraň nemajú, cestujú v tichosti,

možno, že aj budú pre nás vzácni hostia.

Stacho: Najlepšie nám bratku o tom Kubo povie,

bo zvedavosť jeho o všetkom sa dozvie.

On ich celkom iste z našich vrškov uzrel

a každému smelo do očí sa pozrel.

Budeš vidieť bratku, keď sa s poľa vráti,

že nám dnešný večer rozprávaním skráti.

Fedor: Ja si už len žiadam, čím skôr ho uvidieť,

aby nám povedal, čo sa zas dozvedel.

(Sadnú si a vojde KUBO)

Stacho: Vitaj nám Kubo, povedz, čo nového?

Čo si dnes videl a počul dobrého?

My netrpezlivo tu teba čakáme,

bo niečo dozvedieť od teba sa chceme.

Kubo: Aj ja som už túžil, čím skôr byt tu s vami,

ale som sa zdržal dlho za horami,

bo som dvom pocestným ukazoval cestu

a odprevádzal som ich až k samému mestu.

Fedor: Tak aj ty si videl ten ľud z cudzích krajov,

čo išiel do mesta a do našich hájov?

Kubo: Veru som ich videl a aj som sa s nimi

na ceste rozprával ako s príbuznými.

Stacho: Nebál si sa bratku, v pustej samotnosti

s tými cudzincami dať sa do známosti?

Kubo: Čo som sa ich mal báť, povedz mi ty Stacho,

nemám strach jak ty, nebojím sa brácho.

Ty si ako zajac, aj ten keď ma zočí,

radšej hneď zďaleka pred odo mňa bočí.

Fedor: Nechaj bratku žarty, teraz niet čas k tomu,

radšej nám rozprávaj, čo ich viedlo k tomu,

tých cudzincov z tak ďalekých krajov,

že prišli do mesta a do našich hájov?

Stacho: Aj ja by rád vedel. Začni teda bratku,

ale nám to povedz všetko od začiatku.

Kubo: Keď som si napojil stádo pri salaši,

chcel som ho aj napásť na tej dobrej paši.

Slniečko pálilo a ja upotený,

sadol som si na chvíľu pod javor zelený.

V tom pes môj zašteká, ja sa rýchlo obzriem,

dvoch pocestných ľudí k sebe kráčať zazriem.

Idem im naproti, radostne ich vítam,

čo by si žiadali slušne sa ich pýtam.

"Ukáž nám ," hovoria," synáčku náš milý,

kde je tu cesta bo sme poblúdili.

My sme z Nazaretu, rodom Galilejci,

prišli sme sem teraz na rozkaz k vám všetci,

radi by sme si tam niekde nocľah našli,

a po dlhej ceste trocha si oddýchli."

Touto rečou ich, tak som bol dojatý,

že som išiel s nimi, bárs som bol ustatý.

Rozprával som s nimi o rozličných veciach,

pomáhal niesť batoh, tu na mojich pleciach.

Konečne rozlúčil sa s nimi na ceste,

keď som sa ocitol až pri samom meste.

Táto teda udalosť bola to príčina,

že som tak neskoro vrátil sa dnes s poľa.

(Príde bača)

Bača: Nuž čo je synkovia, o čom rozprávate,

čo to za akú reč, tu vospolok máte?

Čo vám Kubo zase doniesol nového,

keď s takou pilnosťou počúvate jeho?

Fedor: Ty azda nič nevieš, čo sa v meste robí,

že tam z cudzích krajov prišli veľké rady?

Kubo nám hovorí, že počul na ceste,

vraj akýsi zápis bude zajtra v meste.

Bača: Tak je. Rozkaz vyšiel od cisára daný,

by bol všetok ľud v krajine spísaný.

Stacho: No drahý bača môj, už som bez starosti,

ja som bol doteraz vo veľkej úzkosti.

Bo som sa nazdával, že ten ľud neznámy,

ako nepriateľ prišiel sem za nami.

Ale nech je preto chvála Pánu,

že nám zachoval od skazy rodinu.

Bača: Ty si teda strach mal, keď si ten ľud videl,

že to ide na nás nepriateľov kŕdeľ?

Veď ešte ten Mocný žije nad hviezdami,

čo tento svet riadi a bdie aj nad nami.

Hoc sa aj celý svet hneď oborí na nás,

čo zmôže proti nám, keď náš Boh je za nás?

Neraz som synkovia o tom rozprával s vami,

keď žijete Bohu, aj on je vždy s vami.

Fedor: Reč tvoju nedbal bych počúvať do rána,

bo driemoty nám ona večerné zaháňa.

Ale čas je bratia, aby sme už spali

a po denných prácach na pokoj sa dali.

Bača: Synovia moji, je tu čas k spaniu,

ale prv vzdajme vďaky Pánu,

že nás obhajoval a chránil od zlého,

by pokojne sme spali pod ochranou jeho.

(Všetci si kľaknú)

Bača: Pane hlas môj dvíham ku trónu tvojmu,

bo si zas pridal deň k životu môjmu.

Tu kľačím pri lôžku pokoja nočného,

ďakujem ti a prosím teba Mocného:

Zhliadni milostivo tu na synov mojich

jak odpočívajú už po prácach svojich.

Ty buď ich vodcom, daj im tej milosti,

aby svätý zákon mali v úctivosti.

(pastieri spia, zastanú pri nich anjeli a zaspievajú)

Stacho: Čis počul Fedore tie ľúbezné hlasy,

čo bolo počuť na našom salaši?

Fedor: Spi bratku v pokoji, to sa ti len sníva,

to sa len v dedine k ránu kohút ozýva.

Spi ty len v pokoji, nechaj spať druhého,

nezobuď zo sna aj Kuba starého.

(Pieseň)

Kubo: Pozrite, čo sa to belie pred nami,

aký to duch ide s toľkými žiarami?

1Anjel: Čo sa ma bojíte, čo trápite seba,

veď velikú radosť prinášam vám z neba.

Lebo sa narodil sveta Vykupiteľ,

budúci národov od Boha učiteľ.

On priniesol pokoj dobrej vôle ľudu,

všetky národy v ňom spasené budú.

2Anjel: Pospiechajte teda rýchlo k Betlehemu

a vzdajte spoločne česť a chválu jemu.

Nech vám ku poznaniu slúži na znamenie,

nájdete dieťatko v jasličkách na slame.

(Anjeli odchádzajú, pastieri vstávajú)

Kubo: Aký je len dobrý náš Pán Boh z neba - výsosti,

ako nás potešil v tej úzkosti.

Nuž synkovia moji nemeškajme

a ku jasliam sa rýchlo ponáhľajme.

Rozprávač: Anjeli zobudili pastierov a títo nemeškali, vzali svoje chudobné dary a ponáhľali sa k maštaľke. Idú privítať a pokloniť sa novonarodenému Kráľovi. Nenarodil sa v paláci, ako by to mnohí očakávali, alebo v luxusnom dome, či vile, ale narodil sa v chudobe, leží v jasliach na slame. Takto pokorne prichádza na svet Syn Boží. Prišiel, aby patril všetkým, bez rozdielu v každej dobe a každom čase. I dnes sa rozdáva a prichádza aj k nám. Osobne chce prísť ku každému, klope na srdce každého človeka a čaká, kto ho príjme do srdca, kto ho v ňom zohreje.

Jozef: Maštaľka sa betlehemská jasnou žiarou skveje,

v nej sa Dieťa v jasliach biednych nočným chladom chveje.

Láska ku nám v jasle biedne z nebies ho znížila,

by ta láska neskonalá, všetkých nás spasila.

Od nás za tú lásku jeho, buď mu vďaka stála,

vzdávaná i jeho Otcu vecná česť a chvála.

Mária: Búvaj dieťa krásne, spinkaj len,

nechže sa ti sníva krásny sen.

Ja som ti už s láskou vystlala jasličky,

teraz ti zaspievam pekné pesničky.

Usniže mi sladko, môj drahý miláčik,

...

Zgłoś jeśli naruszono regulamin