Téma: Veda a technika v európskom živote- doprava na Slovensku
(Dejiny európskej kultúry)
Obsah
1. Úvod.......................................................................................................................3
2. Doprava vo svete...................................................................................................3
3. História dopravy na Slovensku............................................................................4
3.1 Riečna doprava................................................................................................4
3.2 Vynález parného stroja- priemyselná revolúcia..............................................5
3.3 Počiatky železníc na Slovensku......................................................................6
3.3.1 Rozvoj železničnej dopravy...............................................................7
3.4 Automobilová prevádzka.................................................................................7
3.5 Letecká doprava...............................................................................................7
4. Záver........................................................................................................................8
5. Prílohy......................................................................................................................9
6. Zoznam použitej literatúry....................................................................................10
1. Úvod
K výberu tejto témy ma viedol fakt, že dejiny civilizácie sú bezprostredne späté s históriou a rozvojom dopravy. Doprava sprístupnila človeku svet, stala sa nevyhnutnosťou jeho každodenného života. Určuje i pulz a rytmus hospodárstva každého štátu. Nesmie sa zastaviť, inak by vyhasli pece hút a elektrární, zastavili by sa kolesá tovární, milióny ľudí by zomreli hladom. Bez dopravy by sa život musel vrátiť o tisícročia naspäť.
Tento pokrok, stav ktorý môžme pozorovať dnes, však má svoju históriu, vývin a keďže to platí pre celý svet, ani Slovensko nepatrí medzi výnimky- tu má doprava tiež svoje tradície, niekde začala, vyvíjala sa a práve tomu sa táto práca venuje.
2. Doprava vo svete
Keď koncom 18. storočia začali odvážlivnci uskutočňovať odvekú túžbu človeka po rýchlejšom pohybe, ostatní hľadeli na nich ako na blúzniacich čudákov. Vydesení dedinčania prenasledovali geometrov vymeriavajúcich železničnú trať a napádali vzduchoplavcov, keď vietor zahnal balóny na ich pozemky. Parovozy považovali ľudia za diabolské výtvory a ich pôvodcov vítali kamením. Aj korunovaná hlavy sa tak naľakali, že napríklad v inak technicky priekopníckom Anglicku sa presadil zákon, ktorý žiadal, aby parovozy išli len krokom, aby pred každým pohybujúcim sa vozidlom kráčal muž s červenou zástavkou v rukách, aby parovozy pohlcovali svoj vlastný dym. Tento trápny zákon, ktorý brzdil rozvoj dopravy, bol zrušený až v druhej polovici 19. storoči, keď zachvátila svet horúčka budovať smelé dopravné cesty. [1]
Druhá polovica 19. storočia priniesla na Slovensko významné zmeny v usporiadaní spoločnosti – stupňovanie a sústreďovanie kapitálu a výroby, začiatok premeny konkurencie na monopoly, premenu poľnohospodárskeho rázu krajiny v prospech priemyslu a zloženie obyvateľstva. Dravý priemysel a obchod vyžadovali posun od dopravnej riečnej a cestnej k doprave železničnej pre jej nesporné výhody v sfére ekonomickej, energetickej a informačnej. Železničná doprava postupne preberala furmanskú a poštovú dopravu na cestách a zároveň cesty sa stali akýmisi dopravnými kapilármi pre prepravu cestujúcich a tovaru do železničných staníc. Nemôžeme teda hovoriť jednoznačne o súmraku cestnej dopravy, ale skôr o jej kvalitatívnej premene z dopravy diaľovej na dopravu na kratšie vzdialenosti.[3]
3.1 Riečna doprava
Rieky boli odpradávna prvými prirodzenými cestami. Váh s prítokmi Kysucou a Oravou, Poprad, Nitru, Hron, Ipeľ, Tisu, Hornád a Laborec používali k splavovacím prácam. Slovenskí pltníci zásobovali obyvateľov nížin na juhu krajiny palivovým a stavebným drevom, rezivom, šindľami, tyčkami do viníc a inými výrobkami z dreva. Po prúde sa vozilo seno, slama a ovos do vojenských táborov i zbožie z Poľska, desiatky poddaných Thurzovcom do Bytče, Illéšházyovcom do Trenčína. Dôležitými obchodnými strediskami boli v tom čase Nové Mesto nad Váhom a Sereď. Prvé historické zmienky o lodnej plavbe na Dunaji sa objavujú v čase, keď Rimania prenikli k strednému Dunaju a vytvorili z neho dopravnú cestu pre svoje lode. Z Orientu sa dovážali výrobky zo zlata a striebra, mosadz, purpurové plášte, chrámové rúcha, hodváb, korenie a sladké drevo, po prúde plávali lode s kožušinami, drevom, kožami a otrokmi.[4] V roku 1830 sa objavila na Dunaji prvá paroloď, na ktorej mal zásluhu gróf Štefan Széchényi, jeden z mála pokrokových uhorských šľachticov snažiacich sa vyviesť Slovensko zo stredoveku. Prvá paroloď prišla do Bratislavy 2. septembra 1818 večer z Viedne. Premávala na trase Viedeň - Bratislava - Pešť . Paroloď sa nazývala Carolína po manželke cisára . Pravidelná lodná doprava po Dunaji sa začala vykonávať v roku 1830 po trase Viedeň - Bratislava - Budapešť , kedy vznikla Dunajská paroplavebná spoločnosť. Táto lodná spoločnosť mala agentúru aj v Bratislave.
V 19. a 20. storočí slúžilo mnoho Slovákov i v obchodnom a hlavne vo vojenskom námornom loďstve Rakúsko-uhorska a lodí iných štátov. V tomto období sa vodnej dopravy na Dunaji ujala Československá plavebná spoločnosť dunajská a prevádzkovala prepravu nákladu medzi Pasovom a Čiernym morom, prepravu osôb z Viedne do Bratislavy a Komárna.[5]
3.2 Vynález parného stroja- priemyselná revolúcia
Priemyselná revolúcia bola predznamenaná vynálezom parného stroja. V roku 1769 anglický mechanik James Watt zostrojil prvý výkonný parný stroj, v ktorom para p§sobí na piest vo valci z oboch strán a v roku 1781 zostrojil planétové súkolesie na prevod priamočiareho pohybu piesta vo valci na pohyb rotačný, čím sa parný stroj stal univerzálnym motorom. Využíval sa nielen v cestnej doprave v podobe parovozov, v železničnej v podobe parných rušňov ale aj vo vodnej doprave v podobe parolodí.[6]
Čo sa týka samotnej dopravnej cesty, koľaje sú také staré ako koleso a voz. Už v staroveku prišli na to, že výhody vychodenej cesty možno rýchlejšie ako dlhým používaním dosiahnuť úpravou vozovky. Cesty sa preto dláždili plochými kameňmi v dvoch hladkých pásoch pre kolesá a medzi nimi bola len voľnejšia výplň, aby sa ťahajúce zvieratká nekĺzali. V 15. storočí si baníci uľahčovali drinu tým, že pre vozíky s vyťaženou horninou stavali trámové dráhy. Vozíky po nich postrkovali sami, alebo do nich zapriahli kone, čím utiahli až švornásobne väčší náklad ako na cestách. Neskôr, vďaka odbytovej kríze v roku 1767 sa v anglických železných hutách začalo používať železo ako koľaje. Po vynájdení koľajníc s vyvýšenou hranou, ktoré sa uložili na priečne trámy, bola určená dopravná cesta.[7]
3.3 Počiatky železníc na Slovensku
V čase zrodu železníc, v treťom desaťročí 19. storočia, bolo Slovensko súčasťou Uhorska, a preto i budovanie železničnej siete na Slovensku bolo podriadené jeho hospodárskym a vojenským záujmom. I keď sa v uhorskom sneme prejednávala otázka budovania dopravných ciest už koncom 18. storočia, nezmenila na tvárnosti krajiny nič. Novozriadené ministerstvo verejných prác a dopravy na čele so Széchényim prijalo v roku 1848 novú koncepciu výstavby a prevádzkovania železníc v Uhorsku.
Keď sa v roku 1836 začalo v Uhorsku rozchyrovať, že sa má z Viedne cez Moravu budovať železnica, od ktorej má z Viedne viesť jedna odbočka do Bratislavy, zišla sa v Bratislave skupina 17 veľkostatkárov, ktorí sa uzniesli, že dajú postaviť železnicu medzi Bratislavou a Trnavou a pospájať slobodné kráľovké mestá Svätý Jur a Modru. Zaujímavá na tom bola skutočnosť, že už v te dobe sa stavala s perspektívou prebudovania na parnú trakciu. Ani stavba železnice sa nezaobišla bez kuriózneho prípadu. Existovala náboženská predpojatosť a kultúrna zaostalosť spojená so strachom pred neviditeľnou silou parnej lokomotívy – také čudo môže byť spojené len čertom a spojovali ho aj s následkami božieho hnevu pre toho, kto si sadne do takého vlaku. Preto aj mestskí páni v Modre sa uzniesli, že nedovolia budovať železnicu v blízkosti mesta, lebo prináša nemrav pre občanov.[8] Tak boli postupne budované jednotlivé úseky obchádzajúce mesto Modru a prevádzka medzi Bratislavou a Trnavou začala 27. septembra 1840 a na úseku Trnava – Sereď 1. novembra toho istého roku. Po celý čas existencie konskej železnice sa nedarilo pracovať s takým ziskom, aby sa mohli pustiť do prestavby na parnú železnicu. V čase, keď bola prvá konská železnica v Uhorsku uvedená do prevádzky, uvažovalo sa so stavbou železnice na parný pohon. V roku 1844 získala spoločnosť Uhorskej centrálnej železnice definitívnu koncesiu na výstavbu trate od hraníc pri Marcheggu cez Bratislavu a Pešť na obe strany. V Bratislave bola postavená i druhá stanica, pretože stanica bratislavsko-trnavskej železnice nevyhovovala pre svoju polohu a nepostačovala ani kapacitne. Bratislava tak získala 20. augusta 1848 spojenie s Viedňou.[9]
3.3.1 Rozvoj železničnej dopravy
Vznik prvých železníc na Slovensku je výsledkom zložitého vývoja, v ktorom sa odrážali nielen geografické, demografické, hospodárske a iné podmienky územia, ale predovšetkým politická a hospodárska závislosť krajiny na zámeroch Viedne a Budapešti. O samostatnej dopravnej politike v Uhorsku možno hovoriť až po rakúsko – uhorskom vyrovnaní v roku 1867, kedy sa uhorská vláda začala usilovať aj o hospodársku nezávislosť na Rakúsku a jej súčasťou a podmienkou bola aj dopravná nezávislosť.[10]
3.4 Automobilová prevádzka
Vzrastajúca konkurencia, ktorú začala po 1. svetovej vojne železnici vytvárať motorizovaná cestná doprava, viedla k rozhodnutiu využiť tento druh dopravy i vrámci ČSD. Už od roku 1927 sa usilovali ČSD odľahčiť železničné spojky vo veľkých mestách prepravou tovaru medzi ich jednotlivými stanicami nákladnými automobilmi. Od 1. januára 1935 bola z dôvodu zjednodušenia organizácie štátnych podnikov pričlenená k ČSD i cestná doprava, vykonávaná dovtedy československou poštou. Po zoštátnení všetkých podnikov v roku 1949 bola vytvorená ČSAD. V nákladnej doprave tento podnik zameral svoju činnosť na prepravu nákladu pre investičnú výstavbu, na dopravné služby hospodárskym organizáciám a služby obyvateľom. Po roku 1945 sa u nás začali vyrábať známe autobusy.
3.5 Letecká doprava
Prevratné zmeny sa odohrávali aj vo vzduchu. V roku 1783 postavili bratia Montgolfierovci balón plnený horúcim vzduchom . Dňa 14. júna r. 1906 mali po prvý krát aj obyvatelia Košíc možnosť vidieť let balónom naplneným plynom . Tento balón skonštruoval nemecký inžinier Hans Sherle ako výrobok firmy Reidinger z nemeckého Ausburgu . Kuriozitou v tom čase boli preteky z Košíc do Bidoviec, ktorých sa zúčastnil spomínaný balón a ešte tri ďalšie dopravné prostriedky. Jedným z nich bol automobil ,ktorý sa dostal do cieľa ako druhý a potom motocykel a bicykel . Z balóna boli vypúšťané poštové holuby, ktoré zvestovali správy o lete balóna po celých Košiciach . Ešte v tom istom roku sa pokúsil košický rodák Sándor Svachulay o zostrojenie jedného z prvých motorových lietadiel. S úspechom sa to podarilo až Bélovi Reiterovi (mimochodom tiež z Košíc), ktorý v roku 1911 v Budapešti predviedol verejnosti vzlet svojho lietadla.[11]
Lietanie sa uskutočnilo až koncom 19. storočia. Pokusom o lietanie obetovali niektorí najodvážnejší muži svoje životy. Základ dnešného lietania položili americkí bratia Wrightovci, keď roku 1903 zostrojili lietadlo s profilovými krídlami, kormidlom pre riadenie smeru a výšky a hnacej jednotky s vrtuľami. Československo vybudovalo po prvej svetovej vojne letecký priemysel vďaka mnohým nadaným konštruktérom. Vzniklo veľa tovární na výrobu lietadiel. Zároveň na Slovensku dochádza k využitiu lietadiel v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve na prachovanie a postrek rastlín ochrannými prostriedkami, na hnojenie, geodetické zameriavanie. Po roku 1948 vzniká štátny podnik Československé aerolínie s letiskami Bratislava, Košice, Piešťany, Sliač, Žilina.[12]
4. Záver
Doprava zohráva v našom každodennom živote veľmi dôležitú úlohu. Možno ani netušíme, čo všetko predchádzalo tomu, aby mala takú podobu ako má dnes. Dúfam, že táto práca aspoň v hrubých líniách načrtla dejiny dopravy a svojmu čitateľovi poskytla nejakú tú informáciu a zaujímavosť.
5. Prílohy
Železničná doprava
Paroloď
Pltiari
6. Zoznam použitej literatúry
...
slovencina